reklama
reklama
"Toto, a ne jiný, je původ všech tyranů: když se poprvé objeví, tváří se jako ochránce." (Platón)

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (3) Slobodomurárstvo a satanizmus

Autor: Peter Bielik | Publikováno: 16.12.2011 | Rubrika: ZA OPONOU
Ilustrace

Slobodomurárstvo má satanistickú povahu.1 To sa prejavuje najmä v jeho zásadách a výsledkoch. V časti slobodomurárstva sa to výraznejšie prejavuje aj ďalšími väzbami.  

V lóžach sa často opakuje motív anjela, ktorý sa vzbúril za slobodu- Lucifera.2 Uctievanie diabla odporúčali niektoré slobodomurárske obrady.3 Podľa bývalého slobodomurára Copina- Albancelliho, v tých slobodomurárskych združeniach, v ktorých sa otvorene vyznáva kult Lucifera, sa hlása, že treba robiť všetko, čo zakazuje kresťanský Boh.4

Niektorí slobodomurári nielen pestujú kult diabla, ale prichádzajú s ním aj do osobného styku. Podľa bývalého slobodomurára J. Marqučsa- Rivičra, sa v tajných vyšších lóžach počas obradov vysokej mágie čerti viditeľne zjavujú a inšpirujú ich členov. Nezjavujú sa však takými, akými sú v skutočnosti- ako vrahovia ľudí, ale so sebe vlastnou lživosťou berú na seba podobu anjela svetla, potešiteľa, ducha pravdy, apoštola pokoja, kniežaťa vedy a pod.5 Diabol sa môže zjaviť i v podobe človeka, v ktorej vedie slobodomurárske schôdze, pričom mu ich účastníci vzdávajú česť.6   

Obykle prísne utajovaný priamy vzťah časti slobodomurárov k satanovi sa niekedy prejaví aj mimo ich okruh. Napr. 14. alebo 15. 7. 1831 slobodomurári pred kláštormi v Madride spievali pieseň, ktorá sa začínala slovami: smrť Kristovi, nech žije Lucifer.7 25. 4. 1851 slobodomurár Renan v denníku Journal des Débats vyhlásil rehabilitáciu satana.8 V r. 1871 najvyšší predstaviteľ slobodomurárstva v USA a možno aj na celom svete, Albert Pike, vyhlásil autorské práva na rozsiahlu knihu „Morálka a dogma starých a prijatých škótskych obradov slobodomurárstva, pripravených pre najvyššiu radu 33. stupňa pre súdnictvo USA a zverejnených z ich povolenia“. V nej označuje Lucifera za nositeľa Slobody a Svetla.9 Vo februári r. 1882 v divadle Alfieri v Turíne pálili slobodomurári diablovi tymián a spievala sa v ňom hymna na oslavu satana, ktorú zložil slobodomurár Carducci.10 22. júna toho roku v Janove, pri odhalení pomníka významného slobodomurára Mazziniho, slobodomurári niesli v procesii čiernu zástavu, na žrdi ktorej bola soška Lucifera.11 Nasledujúceho roku v predmestiach Janova, v Caprone a v San Iruttuose, niesli slobodomurári v procesii čierne zástavy, na ktorých bol obraz diabla- víťaza.12 20. 9. 1884 slobodomurári v Ženeve verejne vyvesili zástavu satana a uctievali ju. V tom istom roku v Ríme slobodomurár Maranelli predniesol verejnú chváloreč na satana.13 V r. 1887 úradný časopis slobodomurárov v Taliansku, Rivista della Massoneria italiana, uviedol, že talianske slobodomurárstvo pokladá veľkého satana za svojho skutočného  predstaveného.14 10. 6. 1889, na Turíce, slobodomurársky sprievod chodil po Ríme s plagátmi s nápisom: „Nech žije Satan, náš kráľ!“15 20. 9. 1894 začali slobodomurári v Buenos Aires svoje „veľké zhromaždenie“ hymnou na počesť satana. Potom išli volajúc: nech žije diabol, preč s Bohom, smrť kňazom a niesli zástavu, na ktorej bol namaľovaný červený čert.16 V tej dobe slobodomurári v Ancone založili časopis Il Lucifero (Lucifer) a v Livorne L´Ateo (Bezbožník). V redakčných programoch oboch časopisov uviedli: naším vodcom je satan.17 V r. 1909 slobodomurársky časopis Rivista della Masoneria italia uviedol, že výraz Veľký staviteľ sveta môže znamenať Boha i diabla.18 V tom roku aj slobodomurár Beklemišev v časopise More, ktorý sám vydával, napísal, že výraz Veľký staviteľ sveta značí pre niektoré slobodomurárske stupne vládu satana.19 V r. 1912 významný slobodomurár Oswald Wirth vo svojej prednáške Zasvätenie a špiritizmus uviedol, že spojenie slobodomurárstva s Luciferom, hlavou vzbúrených anjelov, je plne prijateľné. V podstate anjel Svetla (Lucifer) predstavuje ducha slobody. V tomto zmysle slobodomurárstvo úplne prijíma luciferiánstvo.20 V júni 1917 slobodomurári v Ríme oslavovali 200. výročie vzniku veľkolóže v Londýne tak, že pochodovali s čiernymi zástavami s obrazom Lucifera, víťaziaceho nad archanjelom Michalom. Priamo pred chrámom sv. Petra manifestovali s heslom: „Na vatikánskom pahorku bude vládnuť satan a pápež bude jeho otrokom.“ Svedkom toho bol i sv. Maksymilian Kolbe. Ako odpoveď na činnosť slobodomurárov založil 17. októbra v tom istom roku Družinu Nepoškvrnenej, ktorej hlavným cieľom je pracovať a obetovať sa za hriešnikov a nekatolíkov, predovšetkým za obrátenie slobodomurárov.21 V októbri 1924 francúzsky slobodomurársky časopis L´Acacia označil satana, Lucifera, za brata ľudí a vyjadril v neho dôveru, miesto dôvery v Boha.22

Aj keď satan túži, aby ho ľudia priamo uctievali miesto Boha, jeho kult- satanizmus sa v slobodomurárstve pestuje len malou, hoci veľmi významnou časťou jeho členov. Sú to jeho najvyšší členovia, príslušníci osobitných lóží.23 Je to preto, lebo spoznanie pôvodcu zlých náuk by mnohých ľudí od nich odvrátilo. Preto diabol obvykle pôsobí v skrytosti a podnecuje také rozmanité bludy, v ktorých sa priamo neoslavuje, prípadne aj popiera. Tieto bludy nie sú až také zlé ako satanizmus, ale oslovujú väčší počet ľudí.

příště: Slobodomurárstvo a katolicizmus

čtěte také:

Českou politiku ovládají zednáři

Česká republika a svobodní zednáři

Československo a svobodní zednáři

Svobodní zednáři - reálné nebezpečí?

poznámky:

1 E. Cahill, c. d., s. 54
2 A. Michel, c. d., s. 368
3 E. Cahill, c. d., s. 57; tiež J. Rodriguez, c. d., s. 79
4 J. Rodriguez, c. d., s. 114
5 Jean Marqučs- Rivičre: Podwójne oblicze wolnomularstwa, Katowice, 1938, s. 217- 219
6 Volodymyr Kovalyk: Masonerija. Rujina viri i narodiv, Prudentópolis- Apóstoles, 1963, s.
   53- 54
7 J. Rodriguez, c. d., s. 85, 172
8 F. Eger: Historia masonerii i innych towarzystw tajnych, s. 378
9 J. Shaw- T. McKenney, c. d., s. 152; tiež Ralph Epperson: Nevidimaja ruka. Vzgľad na
   istoriju kak na zagovor, Kyjev, 2003, s. 234- 235
10 Sergej Nilus: Bliz jesť, pri dverech, Moskva, 2000, s. 247- 248; F. Eger: Historia masonerii
    i innych towarzystw tajnych, s. 377; J. Pelczar, c. d., s. 39; tiež E. Cahill, c. d., s. 57
11 S. Nilus, c. d., s. 248; J. Pelczar, c. d., s. 40
12 S. Nilus, c. d., s. 249
13 E. Cahill, c. d., s. 57
14 Manfred Adler: Wolnomularze a Watykan, Warszawa, 1990, s. 8; tiež Vilém Sladomel:
    Svobodné zednářství, 2. diel, Praha, 1895, s. 279
15 Slobodní murári, s. 158; J. Pelczar, c. d., s. 40, 178;
16 V. Kovalyk, c. d., s. 52
17 S. Nilus, c. d., s. 247; F. Eger: Historia masonerii i innych towarzystw tajnych, s. 377; J.
    Pelczar, c. d., s. 39
18 J. Pelczar, c. d., s. 26
19 More, 1909, s. 58
20 Oleg Anatolievič Platonov: Ťornovyj venec Rossiji. Tajnaja istorija masonstva.
    Dokumenty i materialy, 1. diel, Moskva, 2000, s. 215 ( )
21 Paul A. Fisher: Szatan jest ich Bogiem, Poznań, 1995, s. 54- 55; Stanisław Krajski:
   Masoneria Polska 1999, Warszawa, 1999, s. 79, 171; tiež W. Sawicki, c. d., s. 49
22 František Press: Zápas o nový svět, Brno, 1997, s. 67- 68; Henryk Czepułkowski:
   Antykościół w natarciu, Rzecz o masonerii współczesnej, Warszawa, 2002, s. 29
23 W. Sawicki, c. d., s. 48, 51, 116

Klíčová slova: zednáři  | historie  | ilumináti
reklama
3621 čtenářů | 
HodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnocení
Tisknout článek Poslat článek e-mailem
Vaše hodnocení: 

Zde můžete nastavit své hodnocení
Přihlášení uživatele
Jméno:
Heslo:

Zasílání upozornění
Články autora
Průzkum
Žádné aktivní ankety nebyly nalezeny