reklama
reklama
"Toto, a ne jiný, je původ všech tyranů: když se poprvé objeví, tváří se jako ochránce." (Platón)

Svobodní zednáři (22) Jak členové italských lóží organizovali teroristické akce

Autor: Peter Bielik | Publikováno: 28.4.2012 | Rubrika: HISTORIE
Ilustrace

Slobodomurárstvo v Taliansku sa výraznejšie začalo prejavovať od začiatku 19. st., keď podnietilo vznik karbonárstva (obvykle sa to vysvetľuje ako uhliarstvo). Karbonárstvo pôsobilo vo viacerých krajinách, ale v Taliansku bol jeho vplyv najväčší. Aby bolo účinné v danom prostredí, malo katolícky náter, ktorý slúžil na prilákanie radových členov. No bol v ňom slobodomurársky duch. Ten sa prejavoval trestom smrti za prezradenie tajomstva, požiadavkou slepej poslušnosti neznámym vodcom a viacerými stupňami zasvätenia, ktoré vo vyšších stupňoch mali výraznú protikatolícku povahu. Vodcovia karbonárstva boli poprední slobodomurári sveta. Ak niektorá karbonárska organizácia tolerovala u svojich členov viac náboženského života, významný slobodomurár Nubius ju zrádzal vláde.1 Karbonárstvo v jednotlivých talianskych štátoch propagovalo nezávislosť od netalianskych vlád a demokraciu. Po úspechu slobodomurárskeho povstania v Španielsku v júli 1820 uskutočnilo úspešný prevrat v Neapole, ktorým sa zaviedla liberálna ústava. V marci 1821 uskutočnilo úspešný prevrat v Turíne. Nové režimy však boli zakrátko porazené. Podobne aj povstanie v r. 1830 v pápežskom štáte sa skončilo neúspechom.

Po týchto neúspechoch karbonárstvo upadlo. Slobodomurárstvo začalo presadzovať vytvorenie talianskeho štátu. Táto myšlienka nevychádzala z ľudu, nemala jeho podporu. Obyvatelia Talianska sa necítili Talianmi, ale Piemonťanmi, Benátčanmi, Toskánčanmi, Neapolčanmi a pod. Skutočným zámerom vytvorenia talianskeho štátu bolo odstránenie pápežského štátu.2 Spočiatku sa presadzovalo prostredníctvom organizácie Mladé Taliansko na čele s Mazzinim, založenej v r. 1831. Všetci jej zakladatelia boli slobodomurármi.3 Nepohodlných ľudí slobodomurári odstraňovali vraždami, napr. v r. 1848 zavraždili predsedu vlády pápežského štátu Rossiho.4 Cieľavedome deformovanou predstavou vlastenectva do svojich radov s úspechom lákali budúcich katolíckych kňazov už v seminári.5

Revolučné pokusy, z ktorých najvýznamnejšie sa udiali v r. 1848, boli spočiatku neúspešné. Uspechom sa skončil až pokus v r. 1860. Začal sa povstaním v neapolskom kráľovstve na podnet Mazziniho. Plán povstania vypracovali slobodomurári Crispi, Bertani a Lafarina. Povstalci priplávali na lodiach, ktoré poskytol slobodomurár Fauché. Financovali ho slobodomurári Lafarina a Buscalioni. Vrchným veliteľom bol slobodomurár Garibaldi, ktorý sa počas tejto výpravy stal veľmajstrom slobodomurárstva v Taliansku. Jeho zástupcom na tomto ťažení bol slobodomurár Biscio. Takisto väčšina dôstojníkov a dobrovoľníkov v tejto akcii bola slobodomurármi. Povstanie tajne podporoval slobodomurár Cavour, predseda vlády Piemontu.6 Vo svojom ťažení na Sicílii Garibaldi všade stretával „bratov“, ktorí mu víťazstvo neopísateľne uľahčovali.7 Víťazstvo v tomto kráľovstve bolo umožnené vďaka pomoci anglického ministerského predsedu Palmerstona. Bez anglickej flotily by sa povstalci nemohli presunúť zo Sicílie na taliansku pevninu.8 Boj za vytvorenie Talianska, sprevádzaný početnými povstaleckými lúpežami a vraždami voči obyvateľstvu, vojensky podporil aj francúzsky cisár, slobodomurár Napoleon III. Po vytvorení Talianska, ktoré odstránilo katolícke dynastie v pôvodných menších štátoch, Cavour vyhlásil, že teraz musia vytvoriť Talianov. Zjednotenie Talianska sa dokončilo odstránením pápežského štátu v r. 1870. To mal byť prvý krok k zničeniu pápežstva.

Slobodomurármi vytvorený štát sa stal výhodným len pre nich a ich synov, ktorí obsadili výnosné miesta v štátnej službe.9 Vo vojsku tvorili členovia lóží 35 % aktívnych dôstojníkov10, bolo ťažké stať sa vodcom odborového združenia bez členstva v nich.11  Slobodomurári vo vláde, napr. jej predseda Crispi, rozkrádali verejný majetok.12 Vplyv slobodomurárstva podstatne neovplyvnil ani verejný ochod bývalého veľmajstra a nositeľa vysokého stupňa Solutorea Avventorea Zolu v r. 1896. Ten uviedol, že slobodomurárstvo je opak toho, čo o sebe hlása. Je založené na klamstve a podvode, nepestuje nijaké čnosti, snaží sa o zničenie Katolíckej cirkvi a o návrat ľudstva do prvotného pohanstva.13

Vytvorenie a ovládnutie Talianska slobodomurármi však nebolo na osoh talianskemu ľudu. Vojna za zjednotenie, okrem neospravedlniteľnej straty na ľudských životoch, spôsobila aj vysoký štátny dlh. Na jeho splácanie sa zvýšili dane. Naviac, v novom štáte zaťažili obyvateľov povinnou vojenskou službou. Vytvorilo sa mnohonásobne početnejšie vojsko oproti minulosti, ako aj neužitočné námorníctvo a nadmerná štátna správa. To viedlo k zbedačeniu obyvateľstva, ktoré na rozdiel od minulosti, mohlo sa len v oveľa menšej miere spoliehať na pomoc Katolíckej cirkvi, lebo veľkú časť jej majetkov nový režim zhabal.14 To podporovalo vysťahovanie sa Talianov zo svojej údajne oslobodenej vlasti.

V konečnom dôsledku zjednotenie neprinieslo prospech ani savojskej dynastii, ktorej predstaviteľ- kráľ, slobodomurár Viktor Emanuel II., rozšíril nečestným spôsobom svoje kráľovstvo na celé Taliansko. V r. 1900 slobodomurári zavraždili jeho syna, kráľa Umberta.15 Neskôr bola táto dynastia zbavená kráľovstva.

V 20. st. slobodomurárstvo spôsobilo ešte väčšie straty na ľudských životoch ako počas vojny za zjednotenie Talianska. Na základe príkazu zo zahraničia, z parížskych a londýnskych lóží, sa Taliansko zapojilo do 1. sv. vojny. Veľmajster Ferrari 6. 9. 1914 rozposlal talianskym lóžam obežník, v ktorom uviedol, že Taliansko musí vstúpiť do vojny vo vhodnej chvíli. Dovtedy sú slobodomurári povinní čo najenergickejšie agitovať a pripraviť ľudí na vojnu. Za niekoľko dní sa začali prvé manifestácie v Ríme, požadujúce, aby sa Rakúsko vzdalo Terstu a Tridentu. Dôvod takéhoto postoja slobodomurárov uviedla v tajnom obežníku 20. 9. 1914 lóža v Miláne. Podľa nej vojna prinesie najvyšší triumf slobodomurárstvu- nástup doby oslobodenej od trónov a oltárov a všeobecný triumf jeho zásad. 20. 10. 1914 sa opakovali vystupňované manifestácie, ktoré pripravilo slobodomurárstvo. Zároveň terorizovalo nezávislých ľudí: napr. odporca vojny, náčelník generálneho štábu, gen. Pollio, náhle umrel za neobjasnených záhadných okolností. Provojnové zhromaždenia dosiahli vrchol na verejnej slobodomurárskej manifestácii 5. 5. 1915 v Quarte pri Janove. Na nej sa zúčastnili zástupcovia všetkých 493 talianskych lóží s ich zástavami, pričom básnik slobodomurár G. d`Annunzio predniesol dlhý plamenný vojnový prejav. Taliansko vstúpilo do vojny 24. 5. 1915. Na prvé výročie vstupu Ferrari konštatoval, že to bolo pod vplyvom jeho obežníku.16 Vedúci predstavitelia slobodomurárstva sa stavali nepriateľsky k akejkoľvek mierovej iniciatíve, zvlášť ak prichádzala z Vatikánu.17 Napr. 20. 10. 1915 sa vo všetkých talianskych mestách objavili plagáty, ktoré zosmiešňovali mierové snahy pápeža Benedikta XV. Pochádzali z Veľkého východu Talianska.18

Vojnový postoj predstaviteľov slobodomurárstva ostro kontrastuje so stanoviskom pápežov k tejto nezmyselnej vojne. Neprikloniac sa ani k jednej zo znepriatelených strán, pápež Pius X. však nezostal ľahostajný, ale aktívne sa snažil zabrániť vojne. Ešte pred jej vypuknutím, v júni 1914, dal úpravy nunciom v jednotlivých štátoch, aby podnikli všetko, čo môžu na záchranu mieru. Krátko po jej vypuknutí zomrel. Jeho posledné slová boli: „Chcem umrieť za vojakov na bojiskách“, t. j. ponúkol svoj život Bohu ako obetu za záchranu životov iných. Jeho nástupca, Benedikt XV., za svoju hlavnú úlohu pokladal návrat pokoja svetu. Hneď po svojom zvolení vynaložil všetko úsilie na zastavenie vojny. Už v septembri 1914 napomínal predstaviteľov vojnuvedúcich štátov k uzavretiu mieru. Niekoľko týždňov po svojom zvolení, 1. 11. 1914, vydal encykliku Ad beatissimi, ktorá bola zameraná na ukončenie vojnového konfliktu. To nebola jeho vina, že jeho hlas nebol vypočutý, podobne ako jeho ďalšie mierové snahy, vrátane uchránenia Talianska pred vojnou. Keď v týchto snahách neuspel, snažil sa aspoň zmierniť hrôzy vojny, v čom mal istý úspech. Napriek tomu ho z povojnového mierového rokovania vylúčili a jeho rady o uzavretie spravodlivého mieru ostali nepovšimnuté. To uľahčilo vznik 2. sv. vojny. Paradoxne jeho mierové a humanitné úsilie ocenilo nekresťanské Turecko. To mu v r. 1920 v Istanbule postavilo sochu s označením ako dobrodincovi všetkých národov bez rozdielu národnosti a viery.19  

Po vojne v zbedačenom Taliansku silnel vplyv komunistov a anarchistov. Aby sa neuchopili moci, vzniklo proti ním spojenectvo rôznorodých síl, fašistické hnutie, na čele s Mussolinim. Takmer všetci zakladatelia tohto hnutia boli slobodomurármi, vrátane Mussoliniho.20 Veľmajster Veľkého východu Talianska Torrigiani vyhlásil, že fašizmus má slobodomurárske srdce21 a Veľký východ Talianska poskytol fašistom peniaze na pochod na Rím v r. 1922, ktorým sa dostali k moci.22 Slobodomurárska podpora (aj finančná) fašizmu trvala až do r. 192323, keď sa Mussolini dostal so slobodomurármi do sporu. Obvinil ich zo služby zahraničným záujmom. Najskôr presadil nezlučiteľnosť členstva vo fašistickej strane a v lóžách, neskôr zákaz činnosti lóží Veľkého východu Talianska. Lóže však naďalej pretrvali v ilegalite a v zahraničí24, kam sa presídlilo ich vedenie. A ich členovia ostali medzi Mussoliniho najbližšími spolupracovníkmi: ministri Balbo, Ciano atď.25

Rozhodujúcu úlohu na opätovnom povolení činnosti slobodomurárstva v Taliansku zohrali USA, napr. veľvyslanec Zellerbach. Podľa slobodomurára Pecorelliho bolo podriadené americkej spravodajskej službe CIA, ktorej zakladateľ bol slobodomurár A. Dulles.26 Jeho obnove napomáhali USA už počas 2. sv. vojny, hneď po vylodení amerického vojska na Apeninskom poloostrove.27 Lóže vznikali pod ochranou okupačných úradov. Osobitné lóže si vytvárali príslušníci týchto úradov, civili a vojaci- na amerických vojenských základniach. Najvplyvnejšiu z týchto lóží, Colosseum, tvorili hlavne členovia amerického veľvyslanectva v Ríme.28

Lóže zo zákulisia ovplyvňovali politický život krajiny. Mali vplyv najmä v socialistickej, republikánskej a liberálnej strane. Najväčší význam mali tajné lóže, napr. Spravodlivosť a sloboda. Jej členmi boli osoby s najväčším vplyvom, ktoré nechceli byť spomínaní v súvislosti so slobodomurármi, napr. predseda Talianskej banky a neskôr predseda združenia talianskych priemyselníkov G. Carli, vodca sociálnodemokratickej              strany L. Preti, ako aj jeden z pohlavárov sicílskej mafie, A. Coppola. V 70. rokoch všetci členovia tejto lóže prešli do lóže Propaganda 2 (obvykle označovaná ako P 2).29  

P 2 bola tajná lóža osobitného určenia, ktorá združovala nielen občanov Talianska, ale aj ostatných štátov. Mala aktívne odbočky vo viacerých štátoch Európy i Ameriky.30 Podľa jej člena P. Carpiho mala predstavovať elitu samotného slobodomurárstva, ako aj daných krajín.31 Elita slobodomurárstva však netvorí skutočnú elitu spoločnosti, lebo tú predstavujú morálne osobnosti a nie mravní slabosi, či dokonca zločinci, akými boli rozhodujúce osoby tejto lóže. Poodhalenie jej činnosti v r. 1981 vyvolal najväčší škandál v povojnových dejinách Talianska. P 2 mala 2 500- 3 000 členov, z ktorých len necelých 1 000 sa stalo známymi. Organizačne sa podobala štábu na riadenie štátu. Jej úlohou bolo kontrolovať štátny aparát pri formálnom zachovaní demokratického systému. Svojich členov mala vo všetkých kľúčových pozíciách, aby sa mohli podieľať na politických rozhodnutiach.32 Delila sa na 17 alebo 18 sekcií, podľa odbornej špecializácie členov. Jej členovia sa vzájomne takmer nepoznali, čo zvyšovalo vplyv jej ctihodného majstra L. Gelliho a silu lóže. Úplne kontrolovala hlavné vydavateľské združenia, zoskupila do jednej ruky veľa denníkov a zároveň tajne prenikla do hlavných stredísk moci so stálym tlakom na politické kruhy.33 Vplyv tejto lóže na politický život Talianska vystihli svojho času aj slová Gelliho, že jeho príkaz poslúchne šesť ministrov talianskej vlády.34 Tým sa napĺňal jeho zámer: „Slobodomurárstvo sa musí stať vplyvným strediskom neviditeľnej vlády, schopným zjednotiť ľudí, rozhodujúcich o osude národa.“35 Tým potvrdil oprávnenosť odsúdenia slobodomurárstva pápežom Levom XIII. ako neviditeľnej sily a nikomu sa nezodpovedajúcej nezákonnej vlády.

Lóža mala neuveriteľné spojenia na najväčšie banky sveta a obchodníkov s drogami. Pôsobila v úzkom spojení s mafiou v Taliansku a v USA.36 Jej vodcovia sa dopúšťali rozsiahlej zločineckej činnosti: veľkých daňových podvodov, tajného obchodovania so zbraňami atď. Podnety na prešetrenie nezákonnej činnosti tejto lóže sa dlhší čas neskúmali. Viaceré osoby, ktoré tieto podnety podali, postihli tresty. Sila lóže pozostávala aj v tom, že jej funkcionári získavali dôležité informácie, vrátane kompromitujúcich na isté osoby. Získavala ich aj od tých svojich členov, ktorí stáli na čele spravodajských služieb Talianska. Tí, podobne ako aj slobodomurári v iných lóžach, hrubo porušili svoje služobné povinnosti, záväzky voči lóži nadriadili nad záväzky voči štátu.37 Členovia lóže organizovali prvé oddiely teroristických „červených brigád“ a a iné teroristické akcie, ktoré si vyžiadali životy desiatok ľudí. Mali za cieľ vyvolať pocit ohrozenia a pripraviť pôdu pre zavedenie diktatúry.38 Medzi ne patril aj únos významného kresťansky a národne orientovaného politika Alda Mora v r. 1978. Príslušníci lóže v spravodajských službách zase sabotovali vyšetrovanie po správnych stopách a tým napomohli k jeho zavraždeniu.39 Tieto praktiky v slobodomurárstve nebývajú ojedinelými, no nie vždy dosiahnu takúto intenzitu a len ojedinele sa dostanú na verejnosť v takomto rozsahu, ako v prípade tejto lóže. Pri odhaľovaní jej zločinov prišlo násilne o život niekoľko ľudí.

Niektoré prípady sa označili za samovraždu. Dokonca pod nátlakom P 2 aj anglická polícia v r. 1982 označila za samovraždu zavraždenie člena tejto lóže v Londýne, bankára Calviho.40 Zavraždili ho asi preto, lebo chcel zverejniť veci o činnosti P 2. Členovia lóže patrili do rôznych politických strán, vrátane kresťanskodemokratickej, ako napr. minister práce Foschi, poslanec a predseda parlamentného výboru na vyšetrovanie prípadu bankára Sindonu (tiež člena P 2) Fiori, šéfredaktor spravodajskej redakcie rozhlasu Selva atď.41 Z radov tejto lóže vyšiel De Michelis, ktorý bol predsedom vlády Talianska a funkcionár Európskej únie, neskôr odsúdený za úplatkárstvo.42 Do P 2 si našiel cestu aj podnikateľ a neskôr predseda vlády Silvio Berlusconi.43 K jej zahraničným členom patril egyptský prezident Sadat, iránsky šach Pahláví, uruguajský diktátor Alvarez44, libérijský diktátor Tolbert45, americkí politici Haig a Kissinger46 atď. Samotný Gelli sa zúčastnil na inaugurácii amerických prezidentov Forda, Cartera a Reagana. Všetkých týchto prezidentov s Gellim zbližovala príslušnosť k slobodomurárstvu.47 Po vypuknutí aféry s touto lóžou, predstavitelia slobodomurárstva lživo tvrdili, že P 2 nebola riadnou, regulárnou lóžou. Pritom v marci 1981, krátko pred prepuknutím škandálu v plnej sile, predstavitelia všetkých 620 talianskych lóží vyjadrili plnú dôveru P 2 s tým, že nevidia nijaké priestupky v jej praxi. Dokonca Gelli v r. 1979 bol zvolený za predsedu Medzinárodnej slobodomurárskej organizácie.48

Poodhalenie činnosti lóže viedlo k pádu Forlaniho vlády, ktorej niekoľko ministrov bolo členmi P 2 a slobodomurárstvo v Taliansku opustilo 20 % jeho členov.49 V r. 1992 mala vzniknúť takáto lóža celoeurópskeho významu.50 

v příštím díle: Slobodomurárstvo v Turecku

převzato z knihy Petera Bielika "Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby", kapitola "Slobodomurárstvo v Taliansku"

čtěte také:

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (1) Čo je to slobodomurárstvo?

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (2) Organizácia slobodomurárstva

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (3) Slobodomurárstvo a satanizmus

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (4) Slobodomurárstvo a katolicizmus

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (5) Slobodomurárstvo a nekatolícke kresťanstvo

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (6) Slobodomurárstvo a židovstvo

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (7) Vstup do slobodomurárstva

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (8) Hodnostný postup a opustenie slobodomurárstva

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (9) Pôsobenie slobodomurárstva vo svojom vnútri

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (10) Pôsobenie slobodomurárstva na verejnosť (1/2)

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (11) Pôsobenie slobodomurárstva na verejnosť (2/2)

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (12) Slobodomurárstvo a socializmus

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (13) Cesta k totalitnej svetovláde

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (14) Slobodomurárstvo v Anglicku

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (15) Slobodomurárstvo vo Francúzsku 1/2

Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby (16) Slobodomurárstvo vo Francúzsku 2/2

Svobodní zednáři (17) Vyprovokovali obě války, stáli u zrodu nacismu

Svobodní zednáři (18) Polskou Solidaritu založili zednáři. Vyměnili režim a rozkradli zemi

Svobodní zednáři (19) Salazarovo dědictví zničili zednáři až v roce 1974. Od té doby jejich vliv roste

Svobodní zednáři (20) Jak zednáři svrhávali cara v Rusku

Svobodní zednáři (21) Nadaný generál Franco vedl povstání proti zednářskému režimu

poznámky:

1 G. Dillon, c. d., s. 84- 85, 154- 155
2 A. Seľaninov, c. d., s. 108
3 Za kulisami vidimoj vlasti, s. 23
4 E. Cahill, c. d., s. 22
5 V. Sladomel, Svobodné zednářství, 1. diel, s. 277- 278
6 E. Lennhoff, c. d., s. 134- 135
7 V. Sladomel: Svobodné zednářství, 2. diel, s. 216
8 J. Rodriguez, c. d., s. 262
9 G. Dillon, c. d., s. 132
0 L. Zamojskij: Masonstvo i globalizm, s. 77
1 L. Zamojskij: Za fasadom masonskogo chrama, s. 274
2 J. Pelczar, c. d., s. 182; tiež J. Beránek, c. d., s. 249
3 J. Pelczar, c. d., s. 20- 22
4 G. Dillon, c. d., s. 131- 134
5 J. Rodriguez, c. d., s. 166; A. Seľaninov, c. d., s. 108
16 F. Wichtl, c. d., s. 221- 223; tiež M. Erzberger: Germanija i Antanta, Moskva- Petrograd,
   1923, s. 124, 128; tiež Svobodný zednář, 1935, s. 195
17 F. Fejtö, c. d., s. 231; tiež M. Erzberger, c. d., s. 125- 128
18 F. Wichtl, c. d., s. 260
19 Viktor Trstenský: Nemohol som mlčať, Levoča, 1994, s. 66; M. Erzberger, c. d., s. 59, 81,
   126, 240- 252
20 F. Mašlaň: O významu a úkolech svobodného zednářství, s. 26; A. Manakov, c. d., s. 24;
    Jeremej Parnov: Luciferův trůn, Praha, 1989, s. 264; A. Vinogradov, c. d., s. 159; L. Chajn,
    c. d., s. 132
21 A. Vinogradov, c. d., s. 159
22 A. Vinogradov, c. d., s. 159; tiež J. Rys, c. d., s. 337
23 Svobodný zednář, 1926- 1927, s. 65
24 Rzeczpospolita, 5. 3. 1997
25 L. Zamojskij: Za fasadom masonskogo chrama, s. 207
26 Literaturnaja gazeta, 14. 4. 1984
27 J. Parnov, c. d., s. 269
28 J. Čerňak, c. d., s. 241- 242
29 Vladimir Malyšev: Za širmoj masonov, Minsk, 1985, s. 25- 31
30 M. Adler, c. d., s. 51
31 L. Zamojskij:  Za fasadom masonskogo chrama, s. 24
32 P. Wendling, c. d., s. 123
33 www.naszawitryna.pl/ksiazki_90.html, 8. 4. 2005
34 J. Beránek, c. d., s. 7
35 Za kulisami vidimoj vlasti, s. 34
36 M. Adler, c. d., s. 51; tiež J. Cervera, c. d., s. 77; tiež A. Manakov, c. d., s. 22
37 J. Beránek, c. d., s. 243- 308
38 L. Zamojskij: Masonstvo i globalizm, s. 52- 55
39 J. Beránek, c. d., 274- 275
40 Pravda, Bratislava, 25. 7. 2003
41 Jenő Faragó: Tajomstvo lóže P- 2, Bratislava, 1988, s. 59
42 J. Ridley,c. d., s. 249
43 A. Vinogradov, c. d., s. 279; Reflex č. 18/2005; www.uonna.it/elenchi.htm, 29.3.2005
44 L. Zamojskij: Masonstvo i globalizm, s. 32, 47
45 J. Beránek, c. d., s. 290
46J. Cervera, c. d., s. 78
47 A. Manakov, c. d., s. 23; L. Zamojskij: Masonstvo i globalizm, s. 7; Za kulisami vidimoj
    vlasti, c. d., s. 143; Pravda, Moskva, 7. 5. 1992
48 V. Malyšev, c. d., s. 35
49 S. Krajski: Masoneria Polska 1999, s. 172
50 L. Zamojskij: Za fasadom masonskogo chrama, s. 283

Klíčová slova: zednáři  | historie  | ilumináti
reklama
1904 čtenářů | 
HodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnocení
Tisknout článek Poslat článek e-mailem
Vaše hodnocení: 

Zde můžete nastavit své hodnocení
Přihlášení uživatele
Jméno:
Heslo:

Zasílání upozornění
Čtěte také

FreeGlobe.cz

Rajko, nevidíš tam v rohu Radovana?Izrael se podle OSN dopouští válečných zločinů. Palestinci hlásí již 800 mrtvých a tisíce zraněných. Izraelci se na masakry žen a dětí v Gaze chodí dívat místo televizeKrál RychnaKdo hodil atomovou pumu na Prahu?Sergej Chelemendik: Slovania musia zastaviť vojnu v Európe

ePortal.cz

Malá sonda do historie, která vám snad otevře oči jednou provždyNa tohoto "dobráka" si dejte pozor

euPortal.cz

Americká tajná služba i ukrajinská vláda mohly mít pravdu, že malajské letadlo mohlo být zasaženo raketou systému BUK vypálenou z území vzbouřenců. Vyplývá to ze satelitních snímků zveřejněných RuskemPrávě sledujeme asistovanou sebevraždu sociální demokracie doslova v přímém přenosu. ČSSD a parta nesvéprávných negramotů

Eurabia.cz

Nová irácká válkaJe třeba zabránit euroskeptikům ve vstupu do exekutivy EU

Nezdravi.cz

Tiché zlo, které spolupůsobí většinu civilizačních chorob: Mohou být i kyselé okurky nebezpečné? Některé populární nápoje a potraviny dusí naše těloHoax: Jeden ze tří Američanů má v sobě RFID čip

euServer.cz

Venezuela obvinila USA z letecké nehody na východě Ukrajiny. Tady jsou podrobnostiNejkrásnější verze hymny Ruské federace, jakou jste kdy slyšeli. Poslechněte si a posuďte sami

ParlamentniListy.cz

Žhavě rozzlobená Miroslava Němcová: Chováte se hnusně, stydím se za vás. Odstupte! Boháč, který předstírá, že nic nemá? Andrej Babiš chystá nový zákon
Články autora
Průzkum
Žádné aktivní ankety nebyly nalezeny